Chcú aby som ich niekam súrne odviezol v nedeľu, ale oni nechápu, že aj ja mám nejaké veci, ktoré som cez týždeň nestihol a konečne v kľude som ich chcel dokončiť.
V práci počujem od zamestnanca, nestihol som, ale keď niekto iný nestihne tak ja mám s tým druhým spraviť poriadok.
Robím za druhých ich veci až sa to stalo pre nich samozrejmosťou. A keď to opäť nespravím, nakoniec som ja ten blbec.
Keď som s niekým, tak mám byť zábavný, múdry, nepoučovať, počúvať čo hovorí, pritakávať mu, že on je ten dobrý, len aby sa on so mnou cítil dobre.
A kde som ja? Už ma to nebaví. Chcem zmenu.
Snažím sa správať spravodlivo ku každému jednému. Lenže čo je spravodlivé pre jedného pre druhého je to krivda.
Cítim sa ako uštvané zviera z dokonalosti. Byť dokonalý vždy a všade a pre každého.
Ok a aká nastala situácia?
Stal som sa dokonalý.
Ale teraz mám opäť jeden problém, že to chcem teraz naspäť od tých ostatných. Ukazujem čo robia zle, prečo tak reagujú. Ako sa majú dokonale správať. Keď som to dokázal ja, môžu to predsa dokázať aj oni. Zrkadlím im správanie. To sa už ale nepáči. Prečo by oni mali byť dokonalý. Veď oni sú len ľudia a mýliť sa je ľudské.
A tak dokola. Som dokonalé zviera, ktoré sa preto stalo nedokonalým. Začínam opäť vadiť.
Ok, už mi je to jedno. Každý nech si žije svoje žitie. Ja tiež.
Žijem tak, aby som naozaj žil svoje žitie a nie predstavy niekoho druhého.
A ako to robím?
Poviem čo si myslím. Je to moja pravda. Druhý buď to príjmu, lebo je to pravda, alebo ak sa mýlim tak potom si nemajú prečo z toho niečo robiť. Ľudia musia byť sami sebou. Ináč budú ovládaný druhými, budú mať depky, mať strach, ...
Neurobím za druhého nič pokiaľ ma o to nepožiada.
Mám čas na seba. Cvičím, prechádzam sa.
Stretávam sa len s tými s ktorými chcem. Šetrím svojím časom čo tu mám
a hlavne
opäť tvorím a robím chyby.
11.6.2013 m
